Princíp izolátorov z tvrdeného skla

Niektoré zosilňovače sú umiestnené pred promótorom, zatiaľ čo iné sú za promótorom, takže účinok izolátora nezávisí od jeho relatívnej polohy voči promótoru. Preto dôvod smerovosti účinku izolantu ešte nie je úplne pochopený. V súčasnosti sa zistilo, že dva lokusy ovplyvňujú funkciu izolátora prostredníctvom trans-aktivácie. Gén S2J(Hw) kóduje nukleoproteín, ktorý rozpoznáva izolátory; izolant uplatňuje svoj izolačný účinok až po naviazaní naň. Keď tento gén zmutuje, hoci sa do lokusu y vloží izolátor, izolačný účinok sa stratí a y sa prejaví vo všetkých tkanivách. Ďalším lokusom je mod(mdg 4) a mutácie v tomto géne majú opačný účinok ako Su(Hw); všetky tieto mutanty zosilňujú izolačný účinok, čím sa izolačný účinok izolátora už viac neusmerňuje, ale predĺži, čím sa blokujú účinky zosilňovačov proti smeru a po prúde. Jedným z vysvetlení je, že Su(Hw) sa najskôr viaže na DNA izolátora, čím dáva izolantu jeho izolačný účinok. Keď sa mod(mdg4) skombinuje so Su(Hw), izolant stratí svoj izolačný účinok; keď sa mod(mdg4) náhle zmení, nemôže sa spojiť so Su(Hw), čím sa izolačný účinok izolantu opäť zvýši.